Úctyhodný je časopriestor,
kľačím pri dverách nočných hodín,
minút ubehlo snáď už dvesto,
čakám, kým sa zas nenarodím.
Ucítim jemnosť levandule,
začujem tóny vtákov,
ochutnám sladkosť vo včelom úle,
a vyletím si do oblakov.
Slnečné ráno prebudí mi myseľ,
opäť nájdem môjho bytia zmysel,
nastúpim na silný vlak,
prevetrám koľaje,
atmosferický tlak,
vietor zavlaje.
Pumpa naplní žily,
v tak bleskovej chvíli,
doska zapláta ranu,
ďakujem tomuto ránu,
prichádza, a ja to viem,
život plný nových zmien,
z pôvodného znenia,
do znovuzrodenia.
